reklama

Zo života jedného kocúra...

Chcela by som byť aspoň jeden deň v koži môjho kocúra.  Už ako malé dieťa som „odchovala“ 3 škrečkov, 4 morské prasiatka a o psoch na chalupe nehovoriac. Každý z nás chcel určite niečo doma mať, o niečo sa starať. Mať doma živého plyšáčika a mať nejakú tú zodpovednosť.  Keď mi moja sestra pred 6 rokmi oznámila, že budeme mať mačiatko, nebola som veľmi nadšená. Zvieratá milujem nadovšetko, ale nevedela som si ani vo sne predstaviť, že sa budeme starať o kocúra. Hlavou mi preletelo množstvo otázok - čo to žere?, to treba aj venčiť?, akú starostlivosť to potrebuje? Nemala som absolútny pojem o tom, čo všetko starostlivosť mačky vyžaduje. Vedela som len to, že síce sú to milé stvorenia, no veľmi prešibané a všade a všetko to škriabe. Deň D nastal a presne 1. decembra 2004 sestra doniesla malé mačiatko. Pamätám si, ako stálo roztrasené v chodbe a zrejme bolo vyľakané viac než ja.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Flejky alias Bobika
Flejky alias Bobika 

Nebola to žiadna rasa, no vtedajšia sestrina kolegyňa potrebovala darovať mačiatko a sestra sa ho ujala. Bola to malá biela guľka s tmavými uškami, tmavým chvostom a nad zadkom mal rovnako tmavú škvrnu. Jednoducho povedané európska rasa.

Pozeralo to na mňa vypleštenými očkami a ja na neho. Veľmi ma prekvapilo, že to cikalo samo. Teda, aby som uviedla veci na pravú mieru – mačiatko už bolo naučené chodiť na vlastný záchod s podstielkou. Vtedy som si pomyslela „fajn, venčiť sa to nemusí a čo sa týka hygieny, to by sme mali. Naznak priateľstva, aby sa ma nebál, podstrčila som mu misku s mliekom. Nedôverčivo sa k nej pritackal a začal piť. Povedala som si, že budeme kamoši, ale stalo sa nečakané. Mlieko ho prehnalo. Dočítala som sa, že síce mačka je spájaná s mliekom, ale vo väčšine prípadov je mlieko pre mačky len ako doplnok. Teda aspoň pre tie bytové. Odvtedy som bola opatrnejšia, ako aj v iných veciach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Náš Bobika, vlastným menom Flejky, si začal pomaly u nás zvykať. Rástol ako z vody a naučili sme ho jesť stravu kupovanú – čiže konzervované mäso a granule pre mačky. Čo bolo veľmi dôležité, dostal aj veterinárnu starostlivosť a dokúpili sme mu škrabadlo. Snažili sme sa ho učiť škriabať pazúriky o škrabadlo, no márne. Kašlal on na to a on si svoju manikúru a pedikúru vykonával či už na koberci, alebo o roh sedačky. Išla som zošalieť! Keď sme boli doma, tak sme na neho nakričali, ale keď ostal sám, tak bolo jasné, že naše príkazy a rozkazy mu boli ľahostajné.

Mal už pol roka a stávalo sa, že niekedy nepoužil ani vlastný záchod. Raz ráno som sa prebudila a cítila som, že mám mokrý paplón. Zdvihla som hlavu a zbadala som Bobikine oči a keď som sa posadila pochopila som, prečo je môj paplón odrazu mokrý. Jednoducho si tam vybavil svoju malú potrebu. Vtedy som povedala – ten kocúr pôjde z domu preč! No nevinným zvieracím očkám nikdy neodolám a tak sme sa ho rozhodli dať na kastráciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý, kto má mačku, či kocúra určite tento zákrok so svojim miláčikom podstúpil. Aj keď mi to pripadalo barbarské, že Bobike takto vezmeme „roky mládí“ a ani sme mu nedožičili kontakt s nejakou mačičkou, bolo to správne rozhodnutie.

Po operácii ležal doma, v kúpeľni, vo svojej klietke. Mali sme počkať, kým sa sám zobudí a sledovali sme ho skoro každých päť minút. Sledovali sme ho viac než strážnici pri americkej ambasáde. Čakali sme, čo bude, keď sa prebudí. Zrazu sa otvorili dvere a vyšiel Bobika. Rýchlo sme pribehli k nemu. Triasli sa mu nožičky, hlavu mal zvesenú a pohľad neskutočný – ako moja sestra po prehýrenej noci a po litri citrusu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tackal sa ďalej zo strany na stranu, až mi ho bolo ľúto. Prešiel pár krokov a potom to začalo. Klasická ponarkotická reakcia – zvracal.

Po operácii sa veľmi rýchlo zotavil a dnes mám pocit, že žije v 5-hviezdičkovom hoteli.

Ráno sa väčšinou budím s ťarchou na prsiach a zízaním z očí do očí. Alebo ma môj drahý kocúrik zobudí sám, keď na seba upozorňuje či už chodením po mne, alebo mojej posteli, alebo zvončekom na obojku.

Mňauuuu, zašepká mi kvíliac do uška. Chce tým povedať – moja zlatá, už by si sa mohla prestať váľať a dať mi už konečne jesť. Ak nereagujem, jeho vytrvalosť je nekonečná. Buď si otiera hlavu o moje ruky a chce aby som ho hladkala, alebo sa snaží dostať pod paplón.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzdávam sa a v polospánku vstávam a pomaly sa tackám ku špajzke, kde má odložené jedlo. On beží celý natešený so vztýčeným chvostom v popredí, lebo vie, kde sú jeho maškrty schované.

Dám mu rannú dávku mäsa a minerálku. Áno, čítate správne. Bobika pije minerálku, pretože s obyčajnej vody zvracia. Nie, nekupujem mu evian. Najradšej má perlivú, na značku si nepotrpí, ale čo sa týka jedla, tak najradšej by jedol whiskas.

Po jedle sa začína jeho ranná hygiena a potulovanie sa po byte. Kde-tu si ľahne, najradšej však vyhľadáva kožušiny, deky, či periny. Jednoducho najjemnejšie a najpríjemnejšie miesta. Počas dňa sa zahráme sem tam futbal s jeho plyšovými hračkami. No na mačkách milujem tú ľahostajnosť jednoducho isté veci má na háku.

Keď sa varí, tak stojí prvý pri sporáku a neustále, monotónne mňauká, pokým mu niečo nehodíte do úst. To platí aj pri jedení. Striedavo chodí od miesta k miestu a čaká, čo od koho dostane. Jeho pohľadu však málokto odolá a vždy sa mu niečo ujde.

Poobede väčšinou prespí, ani nevieme, kde sa schováva. No keď sa zotmie, Bobika sa mení na malú divú šelmu a začína mať „halucinácie“. Nielenže je schopný hodinu naháňať svoj vlastný tieň, ale dokáže sa šmýkať na kobercoch z izby do izby. Sleduje každý jeden pohyb a loví svoje imaginárne koristi. Jeho najobľúbenejšou hračkou je búrsky oriešok. Neviem, či ho tá vôňa opantáva a či samotné hrkotajúce zvuky v ňom vyvolávajú nový závan energie, ale s tým orieškom je schopný rozbiť celý byt.

Po tomto večernom šialenstve sa unaví, veď je to už 6 – ročný starec, a líha si. Kde-tu občas zamňauká, aby opäť upozornil na seba, alebo chce len tak pohladkať. Je to také naše bábo, o ktoré sa treba starať.

Je už noc a ja zaspávam pri televízii, keď sa zrazu otvoria dvere. A to len Bobika tíško prichádza, aby sa uložil do mojich perín a krásne zaspinkal.

Bobika je veľký rozmaznaný kocúr, ktorý prežil aj pád z 5. poschodia. Síce ho mám chuť niekedy vyhodiť von oknom, no je to môj maznáčik. A nie je nič krajšie, keď prídete do prázdneho bytu a vás uvítajú dve veľké oči a jedno malé umrnčané mňaaauuu.

Veď tí, ktorí vlastnia mačky, by vedeli určite o tom veľa rozprávať...

Dana Hrdličková

Dana Hrdličková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek milujúci tanec a hudbu, lebo hudba lieči, hudba ťa nikdy nesklame a papier, na ktorý dokážeš vyjadriť všetky svoje pocity, ti nikdy oponovať nebude. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu